Projekt pod hlavičkou "stačí chcieť" zastrešuje komunitu ľudí... niektorých by som nazval trvalky, iných zasa jednohubky....
Poďme ale pekne po poriadku....
Myšlienka je veľmi jednoduchá.... spojiť nie 10, 20 či 30 ľudí, ktorí pravidelne prispejú na pomoc rodinám , ktoré majú ťažko choré, postihnuté deti po 10 či 15€ , ale jedného dňa spájať 1000 či 2000 ľudí, ktorí sú ochotní prispieť pravidelne 1€ a tak pomáhať podstatne viac....
Prečo ?
Od narodenia môjho prvého dieťaťa som si začal podstatne viac uvedomovať to šťastie, ktore mi bolo "zhora" nadelené... Mám syna, ktorý v lete po záhrade lieta ako strela, ktorý má zdravé rúčky a tak vie s veľkou radosťou zobrať ceruzku a pokresliť hakybaky na bielu stenu v obývačke, ktorý vie krásne rozprávať , sám sa vie napapať, aj ked občas potom smeruje tričko a tepláčky priamo do prania.... jednoducho mám dieťa, ktoré je zdravé....
Nie však všetci rodičia majú to moje šťastie.... a tak som si povedal, že je to najmenej čo môžem urobiť skúsiť vytvoriť projekt, ktorý bude mať za prvotnú úlohu aspoň štipkou pomáhať rodičom ťažko chorých detí.... Plne sa počas môjho doterajšieho života stotožňujem s latinským výrokom neznámeho autora "Ex unitate vires" , ktorý v preklade nie je nič iné ako jednoduché "V jednote je sila" .... preto mi je jasné, že sám rodinám , ktoré majú ťažko choré deti nedokážem pomôcť.... Preto hlavná činnosť a zámer "stačí chcieť" je spájať z času na čas ľudí, ktorí si uvedomujú , že človek bez človeka existovať nemôže , tiež si uvedomujú význam slov POMOC, REŠPEKT, OCHOTA, ĽUDSKOSŤ, NESEBECKOSŤ, ...
Tak a prichádzajú na rad spomínané trvalky a jednohubky... V čase keď píšem tieto riadky máme za sebou už , dovolím si napísať 11 úspešných pomocných udalostí....
Začal som 4.1. 2012 prvou pomocnou ... a kľudne to môžem nazvať aj "pokusnou" udalosťou.... netušil som akú bude mať jej spustenie odozvu, ale bol som presvedčený, že sa pohybujem v prostredí ľudí, ktorým osud druhých nie je ľahostajný a na tomto presvedčení som to všetko postavil ! Dnes už s veľkou radosťou , veľkou vďakou trvalkám aj jednohubkám a nepopísateľne vdačným pocitom v srdci sa to moje "pokusné" presvedčenie plne potvrdilo. Škoda, že pocit vďaky je neprenositeľný... ak by bol hneď by som aspoň "10 kíl" daroval všetkým tím , ktorí veria a podporujú projekt "stači chcieť" aby vedeli ako veľmi si vážim ich podporu... Celé to v podstate stojí ako na trvalkách tak na jednohubkách.... ak by nebolo ľudí, ktorí vytrvalo podporujú všetky pomocné udalosti, resp. ľudí, ktorí sa objavia pri niektorej z pomocných udalosti a potom sa poberú pomáhať niekde inde... nebolo by ani ďalších pomocných činností zastrešovaných "stačí chcieť".... Ale bolo by o niekoľko úsilne úprimných vďačných pohľadov menej... Vždy vtedy keď mám tu možnosť na chvíľku sa stať zástupcom všetkých , ktorí prispeli na pomoc , vtedy keď odovzdávam či už vytúženú hmotnú alebo finančnú pomoc rodičom ťažko chorých detí.... vždy vtedy si uvedomujem pri pohľadoch rodičov, pri intonácií ich hlasu či pri výraze ich tvár veľkú vďaku... VĎAKU, ktorá patrí všetkým, ktorí pomáhajú ... a ta vďaka je hnacím motorom pre pokračovanie "stačí chcieť" ...
 |
 |