Vždy sme s manželom túžili po veľkej rodine, ale teraz sme mali obavy, či sa Veronikina vážna diagnóza nemôže zopakovať pri ďalšom dieťati. Lekári nás upokojili, že to nie je genetická záležitosť, a tak som znova otehotnela. V 30. tt. mi však oznámili, že očakávané dieťatko má presne tú istú diagnózu ako Veronika. Sme vraj prví na svete, keď sa táto zriedkavá diagnóza vyskytla u súrodencov. Zmierili sme sa s tým a optimisticky verili, že vybojujeme zdravie aj pre naše druhé dieťatko. Vybavili sme všetky záležitosti potrebné pre zahraničnú liečbu a pár týždňov pred plánovaným pôrodom som musela nechať ešte malinkú Veroniku doma a odcestovala som do FN HK, aby sme pomohli aj druhému dieťatku. Pôrod cisárskym rezom pred termínom, keďže srdiečko začalo zlyhávať a následný stabilizovaný stav druhej dcérky Moniky po narodení všetkých prekvapil, a tak lekári sa rozhodli s operáciou počkať a aj keď srdce bolo 5 – násobne preťažované, mozog bol v poriadku, a preto zákrok odkladali. Čakali, aby naše bábätko pribralo a že operovať budú, keď sa stav mierne zhorší. Až sa stalo to, čo nikto nečakal. Stav sa tak rapídne rýchle zhoršil v noci z piatka na sobotu, že sme sa znova dostali do situácie, keď život nášho dieťatka visel na vlásku. Lekári uvedomujúc si, že čakali pridlho, operovali ju v sobotu v noci, no následná magnetická rezonancia ukázala rozsiahle poškodenie mozgu, ktoré bolo po narodení úplne v poriadku. Je ťažké dokázať, že lekári pochybili, veď je to zriedkavá diagnóza, s ktorou nemajú skúsenosti, nedalo sa to predpokladať, veď oni to takto nechceli… A tak som po dlhých týždňoch strávených v nemocnici ďaleko od domova prišla domov s choručkou Moničkou k vtedy 1,5 – ročnej sestričke Veronike a tatinovi. Monika nám stále plače, má problém so saním, s vyprázdňovaním, zle spí, je nepokojná a nenapreduje. Nielen my, ale aj Veronika začala mať chaos v hlavičke z toho, čo sa doma deje. Život obrátený naruby. Ustavičná a veľmi ťažká starostlivosť o Moniku, návštevy lekárov a k tomu zmätená malá Veronika. Veľmi chceme pomôcť našim milovaným dievčatkám. Trojročnej Veronike, ktorá po 8 operáciách je stále pohybovo slabšia oproti svojim rovesníkom a ťažko postihnutej Moničke. Monička bude mať čoskoro 2 roky, ale je na úrovni 2- mesačného bábätka. Náš anjelik nesedí, nelozí, nechytí si hračku... Usmieva sa veľmi málo, ale keď príde tá chvíľka, keď nás obdaruje úsmevom, sme nekonečne šťastní... Napriek tejto veľkej nádielke sa nevzdávame a veríme, že nezostane navždy uväznená iba v ležiacej polohe. Rehabilitácie sú finančne veľmi náročné. Navštevujeme s obidvoma deťmi hipoterapiu, cestujeme na kontroly do Hradca Králové, Bratislavy a Prešova. Peniaze na lieky, špeciálnu stravu a pomôcky sa rýchle míňajú.